Poznáte žilinského hlásnika Ondreja?

V júli a v auguste ho môžete každý piatok a sobotu večer stretnúť v centre mesta. Vybavený lampášom a trúbou z kravského rohu obchádza valy mesta a Žilinčanom i návštevníkom mesta praje pekný večer i dobrú noc. Býva so svojou manželkou Dorotou v Burianovej veži. Dorota je emancipovaná žena, preto sem-tam svojho manžela zastúpi. Môže sa tiež stať, že v niektorý večer ich stretnete v meste obidvoch.

Budú vás informovať o akciách, ktoré sú súčasťou Žilinského kultúrneho leta a prostredníctvom autentických scénok vám priblížia históriu mesta. Tak ako tomu bolo v minulosti, hlásnik si splní aj svoju strážnu povinnosť, nebude však konkurovať Mestskej polícii..

Funkcia hlásnika sa zrodila už v stredoveku. Hlásnik zohrával významnú úlohu pri oznamovaní času, ale tiež dôležitých udalostí, napríklad rozhodnutí mestskej rady, súdu, ale aj svadieb, a to najmä pre obyvateľstvo, ktoré nevedelo čítať. Prostredníctvom neho bola verejnosť informovaná o dôležitých veciach – o čase i o novinkách spoločenského života. V niektorých mestách i dedinách sa funkcia hlásnika spájala s funkciou vartáša, ktorý bol strážnikom a zároveň priekopníkom prevencie požiarov. Úlohou hlásnika bolo počas pochôdzky alebo z veže, v ktorej mnohí hlásnici i bývali, sledovať, či nehorí alebo mestu nehrozí iné nebezpečenstvo. Neskôr mali hlásnici za úlohu zapaľovať plynové lampy v meste po zotmení a zhasínať ich pri brieždení. Hlásnik bol mestským zamestnancom, dostával plat v aktuálnej rakúsko-uhorskej mene, prípadne aj v naturáliách. Hlásnikova funkcia oznamovateľa času od obdobia renesancie upadla, čo súviselo s rozšírením používania hodín a hodiniek. Udialo sa tak najmä v bohatých mestách. V našich pomeroch však postava hlásnika prežívala ešte dlho. Zväčša išlo o dedičnú funkciu.